reklama

Môžu sa mladí vyjadrovať k Biľakovi a komunizmu? Musia!

Každý dnešný dvadsiatnik, ale aj tridsiatnik aspoň raz v živote zažil napomenutie zo strany staršej generácie aby sa nevyjadroval k obdobiu spred roka 1989, lebo ho nezažil. Máme na niečo podobné bez osobnej skúsenosti právo?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (41)
Obrázok blogu
(zdroj: Zdroj foto: Facebook event)

Tieto myšlienky mi začínali prebiehať hlavou sledujúc kauzu zafarbenia Biľakovej busty načerveno a to umelcami Petrom Kalmusom a Ľubošom Lorenzom a následnému súdnemu pojednávaniu. Ale najprv odbočím...

Hriechom staršej generácie je povyšovanie vlastnej pamäte a skúseností nad historickú pamäť. Ich vlastné spomienky na krásnu mladosť, keď boli zdraví, krásni a zažili prvé lásky sú podstatnejšie, než všetky historické záznamy a vtedajšie pomery v spoločnosti… Žeby selektívna pamäť?

Podľa tejto logiky by som sa ja, ktorý som sa narodil v roku 1988, nemohol vyjadriť k žiadnej historickej udalosti spred tohto roka. Má sa preto robiť za históriou hrubá čiara a zabudnúť na Hitlera, Nera, Kaligulu a iných expertov? Len preto, že sme to nezažili?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Štúdium histórie a dejepisu - nech je akokoľvek na školách nepopulárne - je dôležité najmä preto, aby sme sa z histórie poučili. Nepodceňujme teda schopnosť doštudovať si históriu či význam kritického myslenia. Ľudská pamäť je totiž veľmi nespoľahlivé úschovné médium, ktoré čo i len nedávnu realitu výrazne skresľuje.

Dnešným mladým v otázkach komunizmu nemusia vadiť len veci z praxe spred roka 1989. Pokojne im môžu vadiť aj otázky teórie – beztriedna spoločnosť im môže prísť ako hlúpa myšlienka a vôbec nemusia mať s ňou osobnú skúsenosť. Práve správnym pochopením politickej teórie môžeme predísť aplikovaniu takýchto hlúpostí do praxe.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A preto sa musím postaviť na stranu mladých ľudí, ktorí včera podporili pánov Kalmusa a Lorenza počas súdneho pojednávania, či už osobne, alebo virtuálne. Vyslúžili si síce vlnu nevôle miestnych babičiek a deduškov s láskou spomínajúcich na Biľaka. Samozrejme padol opäť argument o tom, že mladí tu dobu nezažili. Ale ako môžem mať názor na celý bývalý režim len na základe historických prameňov, tak môžem mať názor aj na Biľaka.

Nemusím si ho pamätať z toho obdobia, stačí si otvoriť staré videa na YouTube, počúvať jeho prejav a hneď mi je jasné, že to bol primitív (za ktorého sa hanbili aj komunistickí intelektuáli). Taktiež na základe historických prameňov viem sám usúdiť, že pozvaním „spriatelených vojsk“ na územie Československa sa stal vlastizradcom v najrýdzejšom význame slova.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Páni Kalmus a Lorenz konali presne tak ako mali a chránili historický odkaz. Pre našu, ale aj ďalšie generácie.

Moja osobná skúsenosť je podobná. Minulý rok mladí ľudia u nás v Senici pomaľovali sochu Laca Novomeského. Ja ako mestský poslanec som sa postavil na ich stranu. Síce možno Novomeského považovať za kvalitného umelca (vec vkusu) spätého s našim mestom, ale v prvom rade to bol komunistický politik, ktorý mal najvyššie štátne funkcie v období normalizácie (a bol najbližším priateľom Gustáva Husáka podľa nedávneho rozhovoru s jeho synom).

Navyše toto miesto, od kedy si pamätám, slúži každoročne na stretávanie sa starých komunistov pod vedením Dagmary Bollovej (ktorá zo Senice pochádza), kde broja proti súčasnému režimu. Ja takéto obrázky nechcem vídať. Pamätníky podobných osôb nemajú čo hľadať vo verejnom priestore.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aké je východisko pre mladých ľudí? Samozrejme nemlčať. Neustále si pripomínať históriu a to aj takú, ktorú si osobne nepamätáme. Nerobíme to pre tých, ktorí pozerajú na časy minulé so sentimentom, ale pre budúce generácie.

Naopak naša generácia na prelome dvadsiatnikov a tridsiatnikov má potenciál zmeniť túto krajinu. V našom veku dokážeme byť úspešnými podnikateľmi, startupistami, umelcami, športovcami… Preto musíme byť aj kvalitnými občanmi. V tejto krajine sa ešte stále nosia hodnoty vedúce k závisti, priemernosti a následnému odseknutiu niekoho, kto vytŕča z davu. Je na nás, aby sme to zmenili a pričinili sa o to, že úspech bude vnímaný za normu a nie za niečo, za čo by som sa mal hanbiť.

Jakub Nedoba

Jakub Nedoba

Bloger 
  • Počet článkov:  59
  •  | 
  • Páči sa:  2x

V júli 2019 sa mi prihodila taká vec, že som sa stal na osem mesiacov poslancom NR SR. Predtým som bol štyri roky mestským poslancom v Senici. A predtým zas aktivistom. No teraz som v 32 rokoch na politickom dôchodku.Inak ma zaujíma film, literatúra a ázijská kuchyňa. Od roku 2018 sa pokúšam hrať na súťažnej úrovni šach.Narodil som sa v Košiciach, vyrastal v Senici a momentálne žijem v bratislavskom Ružinove. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu