reklama

Najväčším problémom Slovenska sú emigranti a nie imigranti

Necelé dva mesiace pred voľbami sa zdá, že utečenci sú top problémom Slovenska, no tento pocit sa nezakladá na pravde – či už početne, alebo spoločenským významom. Naopak, o úniku mozgov za hranice sa hovorí len raz za štyri roky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)
Obrázok blogu
(zdroj: Zdroj foto: Parlamentnelisty.sk)

Ako v decembri informoval humoristický portál Moral & Banal, v treťom štvrťroku 2015 požiadalo o azyl na Slovensku 15 migrantov. Každý z nich tak dostane 166 nových policajtov. Porovnanie s imigračne najvyťaženejšími európskymi krajinami preto vyznieva komicky a jasne z toho vyplýva, že v porovnaní s Nemeckom či Francúzskom imigranti nie sú bytostný problém našej krajiny. Skôr stojí za úvahu, prečo na Slovensko nechcú ísť ani ľudia zo zbedačených krajín.

Práve naopak, za hranicami žije vyše 300 tisíc Slovákov, ktorí sú mediálne zaujímaví akurát v období okolo hraničného termínu pre registráciu do volieb z cudziny. Vtedy sa nanajvýš zalamentuje, že drvivá väčšina sa o život na Slovensku ani nezaujíma, lebo do volieb zo zahraničia sa zaregistruje max 10 tis. ľudí (tvrdenie je cynické, keďže naše voľby zo zahraničia sú zastaralé a nedôstojné).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Problém to je nielen ekonomický, hoc týždenník Trend nedávno uverejnil článok, podľa ktorého odchod elít zo zahraničia stojí Slovensko pol miliardy eur ročne. Za taký balík peňazí by si mohol Fico dovoliť nielen vlaky zadarmo, ale cestujúcim študentom a dôchodcom by mohol ku každej bezplatnej ceste dopriať aj kvalitný hovädzí steak v reštauráku.

Na emigrácii ako takej nie je nič zlé – už tretie desaťročie máme otvorené hranice a celý svet ponúka mladým Slovákom nové príležitosti. Bohužiaľ, podstatná časť odíduvších má pocit, že sa na Slovensku neuplatnia a hraničné názory hovoria o tom, že sa tú nedá žiť. A keď už odísť musíte, nedá sa hovoriť o pozitívnej emigrácii.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Snáď okrem dvoch odborov (medicína a technika) nenájdete vysokoškolského študenta, ktorý by si pochvaľoval úroveň tunajšieho vysokého školstva. Za štúdiom sa chodí do čo i len najbližších krajín, s úrovňou školstva nepatrne vyššou. Vývoj je potom prirodzený – po absolvovaní štúdia zostane náš emigrant v danej krajine, kde sa zamestná a zapustí korene. Toto je fakt, ktorý si málokto uvedomuje. Medializované sú skôr prípady nízko kvalifikovaných pracovníkov, ktorí nájdu lepšie finančné podmienkach v krajinách smerom na západ. Avšak podstatné je, že sa zbavujeme ozajstných mozgov.

Ak niečo odrádza mladých ľudí od života na Slovensku, tak to je nielen ekonomická situácia, ale aj úroveň korupcie, vymožiteľnosť práva a najmä zlé podnikateľské prostredie. Toľko sa básní o mladých, šikovných a inovatívnych Slovákoch, ale legislatíva ohľadom startupov je nastavená katastrofálne. Človeku s ambíciami štát kladie skôr polená po nohy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Slováci za hranicami pritom nie sú nejaké imaginárne bytosti, ktoré sa tam odrazu ocitli. Sú to ľudia z mäsa a kostí, ktorí sú neraz našimi priateľmi či príbuznými. Najcitlivejší teda nie je ekonomický rozmer, ale medziľudský.

V neposlednom rade treba spomenúť LGBT komunitu, keďže tam je miera emigrácie zo Slovenska najvýraznejšia. Minuloročné referendum nám dalo jasnú odpoveď na otázku, prečo sa tak deje. Slovensko spolu s Poľskom sa na prelome milénií zrejme spoločne rozhodli, že narozdiel od zvyšku Európy sa stanú ostrovčekom netolerancie a zaprdenosti. Preto naši homosexuáli odchádzajú aj do čo i len Českej republiky, kde už na nich nepozerajú ako na sodomitov. Pritom tento spor je na Slovensku najzbytočnejší, keďže sa v ňom stretávajú imaginárne dogmy tzv. konzervatívcov s reálnym životom neheterosexuálnej menšiny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pomenovať problémy Slovenska, ktoré najviac zodpovedajú za odchod našich ľudí za hranice je ľahké. V tomto by bol môj text čistou slohovou prácou, ak by na záver nenasledoval apel voči spoločnosti. Ako je z predošlých viet jasné, mnohé z týchto problémov môžu vyriešiť aj politici, ale na niektoré je potrebná predovšetkým dobrá voľa najmä nás všetkých.

Aby sa na Slovensku oplatilo pracovať, podnikať a žiť, okrem uvedomenia si hlavných problémov tejto krajiny je potrebné sa aspoň odhodlať k ich riešeniu. Hoc „internetová inteligencia“ sa nám snaží vnútiť myšlienku, že voľby nič nezmenia, opak je pravdou. Ani tie vlaky zadarmo sa tu nevzali len tak a popravde ani nie sú lákadlom, ktoré tu odchoduchtivé obyvateľstvo udrží (alebo to už odídené priláka nazad). Minimálne ako volič, raz za štyri roky, má možnosť každý jeden z nás si zvoliť zástupcov, ktorí ponúkajú hoc nepopulárne, ale účinné riešenia namiesto podobných populistických vtákovín.

Jakub Nedoba

Jakub Nedoba

Bloger 
  • Počet článkov:  59
  •  | 
  • Páči sa:  2x

V júli 2019 sa mi prihodila taká vec, že som sa stal na osem mesiacov poslancom NR SR. Predtým som bol štyri roky mestským poslancom v Senici. A predtým zas aktivistom. No teraz som v 32 rokoch na politickom dôchodku.Inak ma zaujíma film, literatúra a ázijská kuchyňa. Od roku 2018 sa pokúšam hrať na súťažnej úrovni šach.Narodil som sa v Košiciach, vyrastal v Senici a momentálne žijem v bratislavskom Ružinove. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu