Ako som vyššie spomínal, naše základné a stredné školy sa rozvíjaniu politickej gramotnosti mládeže nevenujú a preto som sa o libertarianizme po prvý raz dozvedel v 1. ročníku na VŠ, čo bol rok 2007. Profesorka politológie nám hovorila o morálnej dileme libertariána pri rozhodovaní, či si má v MHD označiť študentský lístok (ktorý spolovice hradí štát). Ideológiu som neskôr študoval aj dôkladnejšie, no tento modelový príklad vo mne zanechal zakorenenú predstavu, že libertarianizmus vychádza z pevných zásad odmietania štátu a umelých autorít, čím si tento smer získal moje sympatie (práve pre svoju zásadovosť). Koniec koncov, mnoho mojich známych našlo v tomto smere záľubu taktiež počas vysokoškolského štúdia, no bohužiaľ mnohí si ho dezinterpretovali po svojom a hlavnú ideu vidia v pľutí na autoritu štátu. Preto väčšina z nich sa v uplynulom týždni nepochopiteľne zastávala serveru Megaupload.com a to len z toho dôvodu, že ho dala zablokovať americká vláda. Milí priatelia, teraz zapáram tak trochu aj do vlastných radov, ale zabudli ste, že medzi základne hodnoty liberalizmu je ochrana osobného vlastníctva? Megaupload zarábal na internetovom pirátstve, čiže na krádeži. Ako inak možno nazvať nepovolené stiahnutie cudzieho (komerčného) softvéru, následne uverejnenie ho na svojom serveri a v konečnej fáze spoplatnenie pre koncového zákazníka? Pán majiteľ Megauploadu to nerobil pre dobro spoločnosti, ale pre vlastné obohatenie (na úkor práce iných) a preto je jeho väzba namieste. Ale nebojte chalani, péčko sa dá ťahať aj z torrentov ;)
Nech je však liberatarianizmus považovaný za radikálny smer a často mainstreamovými ekonómami aj vysmievaný, treba povedať, že mnohé jeho myšlienky si osvojili aj konzervatívni ekonómovia a prakticky všetci pravičiari. Ide najmä o myšlienky ekonomickej slobody. Liberalizmus ako taký vznikol pravdepodobne koncom 17. storočia v Európe, ako protiváha feudalizmu. Feudalizmus zamedzoval akémukoľvek spoločenskému postupu jednotlivca - kto sa narodil ako chudobný, tak ako chudobný aj zomrel a to isté platilo pre bohatých. Liberalizmus v tých rokoch vznikol na ideách osobnej slobody a individualizmu, vďaka čomu bol umožnený spoločenský postup jednotlivca. Tento typ liberalizmu sa nazýva "klasický liberalizmus", ktorý možno chápať ako pravicový liberalizmus. Avšak, v 20. storočí vznikol "moderný liberalizmus", ktorý začal prijímať ľavicové myšlienky rovnosti a rovnostárstva (ako napr. pozitívnu diskrimináciu). Od tohto obdobia bojujú pravičiari a ľavičiari o privlastnenie si termínu "liberál". V USA tento boj pravičiari do istej miery prehrali (kde už platí rovnica liberál = sociálny demokrat) a práve preto vznikol v americkej terminológii pojem libertarián, keď ide o nadviazanie na klasický liberalizmus. Libertarianizmus v európskej terminológii už naberá nádych anarchie. Libertarianizmus sa zrodil z učenia Rakúskej (resp. Chicagskej) školy, na základe myšlienok velikánov ako Hayek, Mises, či Friedman, avšak ani jeden z nich nepresadzoval anarchokapitalistické tézy. Mnohí z mojich známych v súčasnosti pričuchli k liberatarianizmu vďaka americkým primárkam (konkrétne republikánskym), kde tento smer reprezentuje jeho ikona - Ron Paul. Avšak ani on nie je za zrušenie štátu.
Myšlienka "žiadneho štátu" môže byť veľmi lákavá a v mnohých ohľadoch logická, obzvlášť v období, keď sa musíme klaňať nielen štátu, ale aj superštátu v podobe EÚ. Ak by sme štátnu chobotnicu zrušili, nebolo by hlúpeho eurovalu (t.z. liatia peňazí do vrecák nenažraných bankárov, či do nezmyselného zachraňovania nezodpovedných štátov). Takisto by Gorily ako Penta nemohli huntovať tento štát, lebo by jednoducho žiadny nebol. Neboli by kauzy emisií, mýta, platiny, vláčikov, rozkrádania štátnych lesov a pod.. Korupcii by sa zatočilo krkom, vôbec by sa neplatili dane a odvody a každý by sa staral sám o seba. A práve to je ten kameň úrazu, vďaka ktorému liberatariánske myšlienky nikdy nepresadia. Nielen Slováci sú veľmi pohodlný národ a tak radšej, aby sa starali o svoju bezpečnosť, prácu, dopravu, či vzdelanie, si radšej za tieto starosti štátu zaplatia (dajú tak Gorilám možnosť rozkrádať ich vlastné peniaze). Veď, kolegovia liberatriáni, sami ste väčšinou študenti. Využívate polovičné cestovné? Nechávate si štátom prispievať na intrák? Používate ISIC v kine, či v kníhkupectve? "A vo tom to je..." :)
Aby boli libertariánske myšlienky naplnené (nechám na vašom uvážení, či by bol taký svet pre vás lepším), musela by prísť sociálna revolúcia. Prakticky všetky zásady liberalizmu by asi museli byť prijaté naraz (zásady sú o tom, že ich uznávame všetky a nie segregovane - kedy nám aké vyhovujú). Avšak, ľudstvo na takúto zmenu nie je pripravené a nikdy ani nebude (lebo ide proti jeho pohodlnej prirodzenosti a nepoučiteľnosti z vlastných chýb - momentálne zažívame de javu z 20. storočia). Milí liberatariáni, vy zásadovo, ba až tvrdohlavo presadzujete myšlienku minimálneho (či až žiadneho) štátu. Uvedomujúc si však ťažkú realizovateľnosť vašich zámerov pripúšťate na vašom portáli MenejŠtátu.sk: " Napriek vyššie uvedenému nepresadzujeme úplné zrušenie štátu. Radi by sme však zastavili jeho ďalšie posilňovanie a apelujeme skôr na uvoľňovanie regulácií, ktoré sú dôvodom mnohého zlého v našej spoločnosti.". Teda je jasné, že libertariánsky ráj v dohľadnej dobe nenastane. Nebude súkromné školstvo, armáda, či polícia. Uspokojíme sa s nižšími daňami, či odvodmi, s okresávaním sociálnych dávok, štátnych dotácií a subvencií, či s decentralizáciou Bruselu. A ak nie to, tak aspoň so zastavením zvyšovania týchto socialistických hlúpostí. Libertariánsky ráj nenastane, no nejako voliť musíme (a upustiť od časti svojich zásad).
Holt, klasik sa nemýli: "Politika je umenie možného".
Aktualizácia 25. januára 2012
Viacerí z vás mi pripomínali v diskusiách pod týmto článkom, resp. na Facebooku, že libertariáni neuznávajú legitimitu duševného vlastníctva, nakoľko podľa nich nie je možné vlastniť myšlienku. Z toho dôvodu nepovažujú boj proti internetovému pirátstvu za ochranu súkromného vlastníctva. Bol som si vedomý tohto postoja aj pred napísaním tohto článku, avšak v tejto veci si dovolím s vami nesúhlasiť, keďže softvér nepovažujem za myšlienku (napr. na úrovni know-how), ale za výsledok práce mnohých ľudí a preto je podľa mňa legitímne za tento produkt zaplatiť, ak to autor sám žiada. Zároveň si uvedomujem, že doba je neúprosná a preto by sa aj autori softvéru mali prispôsobovať trhu. Platformu open-source považujem za ideálne riešenie.
