Jeden človek Senicu nezmení

Autor: Jakub Nedoba | 22.9.2014 o 21:21 | (upravené 22.9.2014 o 22:34) Karma článku: 5,60 | Prečítané:  1023x

Sú to už štyri roky, odkedy som sa začal intenzívne zaujímať o veci verejné v našom meste. Nebolo to nič cielené, no už dlhú dobu som počúval hlasy najmä mladých ľudí, ktorí boli veľmi nespokojní s dlhoročným vedením mesta Senica. Zo dňa na deň som preto začal byť aktívny na sociálnych sieťach a spustil som svoj blog. Nanešťastie v novembri 2010 súčasný primátor už po štvrtý raz obhájil svoju pozíciu a ja som sa tak po voľbách stal členom hŕstky občianskych aktivistov (tvrdé jadro doteraz tvoríme piati ľudia), ktorá išla tvrdo po kauzách v našom meste (najznámejšia je BVSka). Na základe rád aktivistov z iných kútov Slovenska, ale aj mojej trpkej skúsenosti som zistil, že ak chce občiansky aktivista skutočne niečo vo vedení mesta zmeniť, musí prijať zodpovednosť a kandidovať za mestského poslanca.  Túto úlohu teraz s odhodlaním prímam, hoci viem, že už teraz do mňa mnohí vkladajú prehnané očakávania. 

Veľmi nerád by som vystupoval v pozícii nejakého spasiteľa. Niektoré kauzy, do ktorých sme zabŕdli spolu s ostatnými aktivistami (napr. s Pavlom Kalmanom) si vyžiadali aj istú mediálnu pozornosť a vtedy ma začali oslovovať v meste mnohí mladí ľudia, ktorí mi buď vyslovovali podporu, alebo sa zaujímali o vývoj jednotlivých prípadov. Nie je to nič, po čom by som ja čoby introvert vyslovene túžil, avšak veľmi ma potešilo, že sa ľudia konečne začali zaujímať o dianie vo svojom meste. Čo ma však vyložene hnevalo, boli doslova škodoradostné posmešky, keď sa nám niečo v boji s vedením mesta nepodarilo. Napr. keď primátor a jeho poslanci predali akcie BVS mestu Skalica, tak ma jeden náhodný mladík oslovil so slovami: "No to ste veľmi nevybavili. Aj tak to predali". To boli slová, ktoré môj mozog nedokázal pochopiť. Uvedomil si dotyčný, že kto má zodpovednosť za daný predaj?

Snažím sa povedať, že ani úprimná snaha zopár aktivistov nie je nič platná, ak je väčšinová verejnosť apatická. Za vše uvediem ešte jeden príklad z ulice Generála Ludvíka Svobodu, kde vyše dve desaťročia bývam. Vedenie mesta sa ešte v predchádzajúcom volebnom období rozhodlo, že nám tu postaví neskutočne škaredé garáže (pre ľudí z iných kútov Sotiny), ktoré na našej ulici nikto nechcel. Avšak jediný, kto sa odhodlal v tejto veci niečo urobiť bol nebohý pán Cibula, ktorý zorganizoval petíciu. Ľudia ju síce podpísali, avšak nič viac riešiť nechceli a tak sa vedeniu mesta postavil opäť len jeden človek. Keď vedenie mesta petíciu sfúklo zo stola, ľudia sa hnevali na pána Cibulu, že nič nevybavil. To je absurdné zmýšľanie.

Za hlavný leitmotív mojej kampane si preto beriem prebudenie občianskej angažovanosti medzi širokou verejnosťou. Ľudia často zabúdajú, že v demokracii majú v rukách obrovskú moc. Na vysokej škole som počúval modelové príklady z USA, ktoré sú výstavnou skriňou občianskej angažovanosti. Keď sa Američanom v susedstve vyskytne nejaký zlodej, ako prvé nevolajú políciu, ale zostavia susedskú hliadku a spoliehajú sa na vlastné sily. Väčšinou problém aj svojpomocne vyriešia. Niečo podobné by som si predstavoval aj v Senici. Ak sa vám mesto rozhodne postaviť na ulici nejakú opachu, tak by na mestský úrad mal napochodovať celý blok a nie len jeden nešťastník, za ktorým aj tak obratom zabuchnú dvere.

Prial by som si, aby všetci Seničania pochopili, že veci verejné sa týkajú najmä ich. Prial by som si, aby Seničania pochopili, že korupcia na meste sa týka najmä ich peňazí. Prial by som si, aby Seničania pochopili, že bez nich nedokážeme nič. Ľudia ma na ulici zastavujú a žiadajú o radu - jednému mesto kladie prekážky v podnikaní, druhému nechce pri jeho novom bývaní postaviť cestu. Najtrpkejším poznaním občianskeho aktivistu je fakt, že nemôže všetkým pomôcť. Pritom mnohí sa spoliehajú na pomoc jedného spasiteľa, kým problém by vyriešili najjednoduchšie sami. Avšak bráni im strach. "Moja žena robí v mestskej inštitúcii, ja sa ozvať nemôžem". No bohužiaľ, v takom prípade sa nemôže ozvať ani Nedoba.

Nechcem nikoho odradzovať od toho, aby ma oslovil so svojím problémom, najmä ak súvisí s dianím v meste. Avšak dôležité je uvedomiť si, že koľko toho môže človek dosiahnuť dosiahnutím vlastným úsilím, resp. so zapojením svojich najbližších. Ak ma zvolíte do zastupiteľstva, tak nečakajte, že sa stanem mesiášom. Tým sa jeden človek stať nemôže - ani keď je primátor, nieto ešte poslanec. Čím si môžete byť istý, že po mojom prípadnom zvolení do zastupiteľstva budem vystupovať proti všetkým špinavostiam, ktoré sa bude niekto snažiť vyrobiť na úkor verejného (spoločného) majetku. Môžete sa spoľahnúť, že do posledného zastupiteľstva budem konať a hlasovať slobodne, podľa najlepšieho vedomia a svedomia (nie ako mi niekto nakáže). V súčasnom zastupiteľstve som bol svedkom ako pri hlasovaní o BVSke dostali traja poslanci na stôl scenár, kde mali farebne vyznačené, kto má čo povedať za kecpultom. Toto v mojom prípade nepripadá do úvahy - podľa mňa by poslanec mal mať vlastný rozum a nebyť nesvojprávna ovca.

Na záver vám môžem sľúbiť, že vás budem pravidelne informovať o výsledkoch každého jedného zasadnutia zastupiteľstva - porovnajme si so súčasnou situáciou, keď ľudia prakticky nevedia, o čom sa na meste hlasuje. Ak výsledkom môjho snaženia budú ďalší aktívni občania, tak budem vedieť, že sa to celé vyplatilo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?