99% a Mojsejová chcú zbedačiť krajinu

Autor: Jakub Nedoba | 16.1.2012 o 12:35 | (upravené 17.1.2012 o 20:56) Karma článku: 14,51 | Prečítané:  4964x

Asi pred každými parlamentnými voľbami si získa pozornosť a priazeň voličov nejaká nová strana, ktorá ťaží zo znechutenia ľudí politikou a zakladá si na revolte proti systému (minule to bola Paliho kapurková, či zelená SDĽ, teraz máme takisto dve nové strany).  Politika takých strán sa zvykne nazývať aj nepolitikou - strana si ide prostým spôsobom proti prúdu a skôr ako o volebný program ide o hru na city občanov. Ak sa však popri emóciách nájde miesto aj na aký taký volebný program, ide skôr o prúser. O motívoch založenia dvoch straníckych hitov týchto volieb sa dá špekulovať, či v prípade hnutia 99% ide naozaj o snahu ubrať hlasy iným stranám (alebo či ide o biznis projekt Ivana Weissa), alebo či chce trestne stíhaná Nora Mojsejová len získať trestnoprávnu imunitu. Je mi srdečne jedno, prečo tieto strany vznikli - ak sa nedostanú do parlamentu. Avšak, ak by sa 10. marca z nevysvetliteľných príčin zbláznilo 5% národa a jedna z týchto srandastrán by sa naozaj dostala do Národnej rady, znamenalo by to tragédiu pre našu krajinu, lebo by prišiel na radu najnezmyselnejší bod programu oboch strán - zvýšenie minimálnej mzdy (na 600 €).

Uvedomuje si hnutie 99%, čo navrhuje?Uvedomuje si hnutie 99%, čo navrhuje?Cas.sk

Hovoriť o programe 99% asi nemá zmysel - žiadny neexistuje (zatiaľ ide len o populistické klipy s pretekajúcimi pohármi), Nora Mojsejová program predstavuje postupne. Weissovci aj Mojsejovci sa zatiaľ vzácne zhodujú v bode zvýšenia minimálnej mzdy. Samozrejme, že sa z tohto bodu musela stať populárna téma, lebo každý by chcel zarábať aspoň 600€ (teda určite najmä tí, ktorí teraz zarábajú menej). A práve v tejto téme obe strany zneužívajú ekonomickú negramotnosť laikov. Je samozrejmé, že asi každý v tejto krajine by si prial, aby nikto zo Slovákov nemal príjem nižší ako 600€ (určite aj podnikatelia - aspoň by mali zákazníci za čo utrácať). Každý v tejto krajine by si želal, aby sa úroveň platov dostala zo dňa na deň na úroveň trebárs Nemecka. Problém je, že to nejde. Lebo, ak chcú Slováci nemecké platy, musia počítať aj s nemeckými cenami - a tie im už nevoňajú (vysvetlenie tejto vety na konci článku). Zamýšľať sa nad následkami tak absurdného návrhu zákona, ako je zvýšenie minimálnej mzdy na dvojnásobok je zbytočné, lebo vám napadnú takisto absurdné scenáre.

Tým optimistickým scenárom by asi bola tá úvaha, že po zavedení 600 eurovej minimálnej mzdy by nikto neprišiel o prácu - zamestnancom, ktorí zarábali doteraz menej (hoc aj 350€), by sa mzda zvýšili na 600€ - t.j. zvýšenie platu  o vyše 40%!!! Takým krokom by sa do ekonomiky štátu naliali nové peniaze, čoho následkom by muselo byť zvýšenie cien (inflácia), ale koniec koncov by sa mzda zvýšila aj ostatným zamestnancom, kvôli novým peniazom v ekonomike. A možno ani nie, keďže podpriemerne zarábajúcim zamestnancom by v tomto prípade bolo nutné pridať, tak je celkom možné, že by bolo nevyhnutné nadpriemerne zarábajúcim ubrať (ak by podnik musel zamestnancovi zarábajúcemu 350€ zvýšiť mzdu na 600€, tak by si to mohol kompenzovať znížením mzdy zamestnanca zarábajúceho 900€, trebárs na 700€ - toho by nemohli spravodlivo ohodnotiť ani iné podniky, ktoré by sa stretávali s rovnakými problémami ). Ako hovorím, ťažko sa zamýšľať nad možnými absurdnými scenármi, ktoré by plynuli z tohto absurdného zákona.

Avšak, najrealistickejším scenárom, ktorý by na 99% (uznávam, ľúbivé číslo) nasledoval, je ten, že  desiatky percent Slovákov by prišli o prácu a to z jediného dôvodu - zo Slovenska sa Nemecko zo dňa na deň urobiť nedá. Veď sa vžime do kože podnikateľa , čo by sme boli ochotnejší spraviť - či zvýšiť plat na 600€ zamestnancovi, ktorý v práci ani neodvedie výkon hodný týchto peňazí, alebo ho radšej prepustiť? Aj keby mal podnikateľ svojich zamestnancov akokoľvek rád a chcel by im mzdu takýmto spôsobom zvýšiť, tak by nemohol, lebo by na to proste nemal (a drvivá väčšina podnikateľov na Slovensku sú drobní podnikatelia). Preto pre zvýšenie minimálnej mzdy neexistuje žiadny racionálny argument, existujú len argumenty emocionálne - ktoré argumentmi ani nie sú (ide skôr o manipuláciu). Samotná existencia minimálnej mzdy je hlúposť. Vychádza sa zo socialistickej mantry, že podnikateľ je vykorisťovateľ, ktorý svojho zamestnanca zdiera a necháva ho otročiť za minimum (ktoré je potrebné zo zákona zvyšovať). Ak by to bola pravda, tak by  všetci zamestnanci zarábali minimálnu mzdu, čo je momentálne 327€. V skutočnosti toľko zarába iba niečo vyše 1% Slovákov. Ostatní radšej zostanú na zadku doma ako nezamestnaní a poberajú porovnateľné sociálne dávky (ktoré by mal po správnosti dostávať len ten, kto chce naozaj pracovať!). Existencia minimálnej mzdy teda berie podnikateľom možnosť zamestnať aj dlhodobo nezamestnaných pod 327€ na rôzne nádennícke práce (ak teda nechcú porušiť zákon). Čiže, kde je tá podpora podnikateľského sektora, ktorú jedným dychom so 600 eurovou minimálnou mzdou madam Mojsejová sľubuje?!

Milí Slováci. Ak chcete po voľbách prísť o prácu a položiť krajinu na kolená, odhlasujte si 600 eurovú minimálnu mzdu. Je to na vašom slobodnom rozhodnutí.

 

Aktualizácia 17. január 2012 (vyjadrenie k nemeckým platom):

Tento článok si včera vyslúžil všelijaké reakcie. Popri urážkach na moju osobu (na ktoré nemienim reagovať - ak dochádzajú argumenty, prechádza sa k invektívam) bol použitý jediný ekonomický argument, nad ktorým som ochotný uvažovať, či som to v článku náhodou trochu neprepískol. Ide o jedinú nevinnú (vyššie označenú) vetičku, ktorá hovorí o tom, že ak chcú Slováci nemecké platy, musia počítať aj s nemeckými cenami. V tomto konštatovaní mi vôbec nešlo o Nemecko ako také, snažil som sa len poukázať na fakt, že ak sa zvýši objem peňazí v národnej ekonomike, tak zákonite dôjde aj k zvýšeniu cien (keďže obyvatelia budú mať za čo utrácať). Avšak, viacerí diskutéri narážali na fakt, že životné náklady v Nemecku sú porovnateľné so slovenskými životnými nákladmi. Asi neexistuje nič horšie, ako keď začnú ľudia stavať na svojich osobných skúsenostiach.

Dochádza tak k absurdným porovnaniam napr. Bratislavy s nejakým malým nemeckých mestečkom (s obyvateľmi okolo 20 - 30 tis.), najlepšie z bývalej NDR.  V tomto prípade je pochopiteľné, že nájom je v tomto nemeckom mestečku aj nižší, ako v Bratislave, keďže naše hlavné mesto ubytováva ľudí z celej krajiny a preto je tu po bývaní väčší dopyt (prečo neporovnávate napr. so Senicou???). Koniec koncov, Bratislava bola 2 roky dozadu vyhlásená za 19. hospodársky najvyspelejší región v EÚ, preto môže byť aj životná úroveň obyvateľstva porovnateľná s viacerými nemeckými regiónmi. Pre viacerých z vás boli životnými nákladmi výhradne potraviny, avšak nielen z jedla je človek živý. Ovocie vypestované v Číne dokáže rovnako lacno predávať nadnárodný potravinový reťazec ako v Nemecku, tak aj na Slovensku (podobne to je aj s elektronikou). Avšak, zamyslime sa, či má obyvateľ Nemecka čas si variť každý deň (nakoľko si cení vlastný čas).  V bežnom živote je nemysliteľné nevyužiť aj služby, na ktoré je v Nemecku neporovnateľne vyššia marža, ako na Slovensku - a to vďaka štedrým nemeckým platom. Čiže Slovák, ktorý chce žiť v Nemecku, môže zabudnúť na menu v reštike za 3,50€, či na cestu MHD pod 50 centov (takisto, bežné životné náklady - o alkohole ani nehovorím). Slováci pracujúci vo vyspelom zahraničí automaticky prechádzajú na úsporný režim (keďže si tam chodia "zarobiť")a preto sa im zdá, že životné náklady trebárs aj v tom Nemecku sú porovnateľné, ak nie nižšie ako na Slovensku (kde si radi pustili žilou).

Avšak, priemerný Nemec má oveľa vyššie životné náklady, ako priemerný Slovák - no uznávam, že vďaka neporovnateľne vyššej priemernej mzde je životná úroveň Nemecka niekde úplne inde. Ak by mi niekto neveril, tak budem citovať z článku týždenníka Trend z minulého roka:"Možno uvažovať o tom, že v susedných krajinách je ponuka pracovných síl menšia, podnikatelia teda zaplatia viac. V Rakúsku alebo Nemecku sú vyššie životné náklady, teda to, čo by na Slovensku bol nadpriemerný plat, je v Nemecku iba priemerný. Spoľahlivejšie sú porovnávania podľa parity kúpnej sily, ktorá vyjadruje koľko tovaru a služieb si zamestnanec dokáže z platu kúpiť. V tomto zmysle nie sú rozdiely až také dramatické"

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?