Ficov Široký, Širokého Fico

Autor: Jakub Nedoba | 9.1.2012 o 15:42 | (upravené 9.1.2012 o 20:52) Karma článku: 21,67 | Prečítané:  9062x

Nasledujúci text pochádza z mája 2010, keď sme sa rozhodli ako traja 21-roční mladíci vydať jediné číslo časopisu Demokrat, ktorého úlohou bolo otvoriť oči našim rovesníkom a zvrátiť tak nepriaznivý vývoj preferencií pred voľbami. Nenamýšľame si, že sa tak stalo vďaka nám, keďže náš časopis vyšiel iba v pár stovkách výtlačkoch a navyše nebol publikovaný na internete. Preto som sa dnešným dňom rozhodol prevetrať svoj starý text, ktorý je stále aktuálny, keďže spojenectvo medzi Širokým a Ficom nezmizlo a reálne hrozí, že sa po voľbách 10. marca opäť dostanú obaja páni k možnosti ťahať za nitky. Jedna vec sa naoko zmenila - Široký už neovláda slovenský hokej, aspoň nie  pod svojim menom. Avšak stále tu existujú rôzni mecenáši strán, ktorí sa môžu bezBrhelo naŠiroko priKmotriť na našu dojnú kravičku, či uTkať sťa by superMann chytrý plán, až sa nám budú z toho Poóry otvárať. Na Haščáka mi žiaden slovný zvrat nenapadá...

V spoločnosti ostatnej smotánkyV spoločnosti ostatnej smotánky

Text z mája 2010:

Spojenectvo pánov Roberta Fica a Juraja Širokého je z hľadiska vnímania verejnosťou pre mňa jednou z najväčších záhad myslenia slovenského národa. Totiž, toto spojenectvo slovenskej verejnosti zjavne nevadí. Prvý z menovaných pánov je dlhodobo najobľúbenejší politik na Slovensku, média o ňom s obľubou hovoria, že ho miluje polovica národa. Avšak, druhý menovaný pán je jedným z najneobľúbenejších ľudí v našej krajine (ak nie najneobľúbenejší). Jeho meno média spájajú s rozkrádaním tejto republiky, s pôsobením v štruktúrach ŠTB a takisto aj s úpadkom slovenského hokeja. Ficovo spojenectvo s týmto pánom zjavne nevadí jeho voličskej základni, keďže medializovanie ich vzťahu zásadne nepohlo preferenciami strany Smer. Prvé dva neduhy by som aj z hľadiska verejného vnímania dokázal pochopiť - na rozkrádanie si už Slováci zvykli (resp. s ním spájajú všetkých politikov), ŠTB je už dávno zabudnutá a keď aj náhodou nie, tak u ľavicovo orientovaného voliča Smeru má za to Široký ešte aj malé očko. Avšak, keď voličovi Smeru nevadí drancovanie slovenského hokeja, to nepochopím. Víťazné finále Majstrovstiev sveta z roku 2002 pozeralo na Slovensku 65 % ľudí, pri televíznych obrazovkách, ďalšie státisíce boli v krčmách či na námestiach. Ak poviem, že hokej miluje na Slovensku vyše 80 % ľudí, ani zďaleka nepreháňam. Veď predsa hokej nie je ani pravicový, ani ľavicový, má ho rada drvivá väčšina Slovákov, teda aj drvivá väčšina voličov Smeru. Hokej dokázal tak spojiť všetkých Slovákov, dokázal u nich vzbudiť také národné povedomie, ako žiaden sprostý vlastenecký zákon z dielne národného milovníka alkoholu. 

V tom roku 2002 sme Majstrovstvá vyhrali. Kto však vtedy očakával, že tento úspech využijeme, ako každá normálna krajina, a náš hokej bude napredovať, bol na veľkom omyle. Každým ďalším rokom to bolo totiž horšie a horšie. Rok na to sme skončili bronzoví, čo je stále krásny úspech, v roku 2004 prišlo štvrté miesto. A potom sme sa už na MS do semifinále neprebojovali ani raz a prišli aj boje o záchranu, konkrétne rok 2008. Keby toto niekto povedal v roku 2002 fanúšikom na námestí, ktorí oslavovali návrat zlatých chlapcov, asi by sme za ten deň zaznamenali zvýšenú štatistiku infarktov. V roku 2002 sa nasľubovalo všetko možné. A nesplnilo sa nič. Zhola nič. Očakávalo sa stavanie štadiónov, za ostatných 8 rokov však na Slovensku pribudli dva. Jeden v Košiciach, ktorý mal byť dostavaný pred 10-timi rokmi, a jeden v Trenčíne, ktorý na vlastné náklady postavil Marián Gáborík pre trenčiansku mládež.  Slovenský hokej starol a chradol, a Široký bohatol a bohatol. Samozrejme, na úkor hokeja.

Prvý, ktorý sa odvážil proti Širokému vystúpiť, bol Peter Šťastný. Ten Širokému pripisoval úpadok slovenského hokeja, kritizoval ho za nesmierne bohatstvo (nelegálne nadobudnuté) a za členstvo v ŠTB. Človek by od prostej, priemernej slovenskej hlavičky očakával, že sa v spore postaví na stranu najväčšej hokejovej legendy a nie na stranu bývalého eštebáka. Avšak, Peter Šťastný z toho vyšiel zle. Už to, že bol postavený so Širokým na rovnakú rovinu, je z môjho pohľadu niečo zvrátené. Peter Šťastný poukázal na skazenosť predsedu SZĽH, avšak verejnosť to označila za ich vzájomný spor, za spor, "ktorý škodí slovenského hokeju". Teda škodia hokeju obidvaja, Peter Šťastným tým, že poukazuje na negatíva Širokého. Teda ak by bol Šťastný ticho, nič by sa nestalo, a slovenský hokej by žiaden problém nemal. Asi takáto je logika slovenskej verejnosti ... Zvykne sa to označovať aj za politický spor, keďže Široký je mecenášom Smeru, a Šťastný europoslancom za SDKÚ. No porovnajme si, komu tento spor viac vyhovuje, kto viac potrebuje tie peniaze ? Potrebuje Peter Šťastný niekoľko-tísícový plat z Európskeho parlamentu, či Široký stámilióny za Bratislavský hrad, Národný futbalový štadión, hokejový štadión v Bratislave pre MS, či PPP projekty ?

Aby bolo jasne definované spojenectvo pánov Fica a Širokého, je potrebné vedieť, že Široký je údajne najvplyvnejším sponzorom strany Smer, za čo, na oplátku, je Smer prívetivý k Širokého stavebnej firme Váhostav, ktorá celkom náhodne vyhráva viaceré tendre na nákladne výstavby.  O aké peniaze ide ? Stačí si zhrnúť hore uvedené príklady. Bratislavský hrad - 36 miliónov eur, výsledok ? Státisíce znechutených Bratislavčanov. Národný futbalový štadión, ktorý stavia rovnomenná akciovka s kapitálovou účasťou Juraja Širokého - 69 mil. eur. Hokejový štadión - 83 miliónov eur. PPP projekty ? Škoda rečí, špekuluje sa ohľadom nich stále, isté je, že to bude čierna diera na peniaze na ďalších 30 rokov, na ktoré sa chystá Fico zadlžiť tento štát. Len aby si mohol Široký namastiť vrecká.  Takisto, české média priniesli informáciu, že Široký spolu s Viktorom Koženým tuneloval  fondy v Česku a peniaze presúvali do daňových rajov. Juraj Široký je pre mňa učebnicový príklad človeka bez chrbtovej kosti. Viackrát som si povedal: "To snáď ani nie je možné, aby tento človek tak bezostižne drancoval  túto republiku, čo mu nevadí, že ho celý národ nenávidí ? Načo mu sú všetky tie peniaze". Avšak je to možné. Zamýšľať sa nad tým, že kde je tá hranica, keď si tento pán povie, že už má peňazí dosť, jednoducho neexistuje, a verejnú mienku má na háku. Nie všetci podobní experti sú voči verejnej mienke ľahostajní, niektorí si hrabú pomaly, sofistikovane, aby sa o tom dozvedelo čo najmenej ľudí. Pán Široký má zjavne iný prístup, a z jeho uhla pohľadu to je asi aj výhoda.

Ak by sme chceli načrieť aj Širokého kariéru v ŠTB, nebolo by to menej zaujímavé. Juraj Široký nastúpil do tajnej služby v roku 1978, prešiel školami pre rozviedčíkov, a v roku 1985 bol vyslaný ako referent do Washingtonu. Tam to dotiahol na kapitána. Za 3500 Kčs bol schopný donášať na vlastnú matku a strýka, ktorý žil v USA. Široký spočiatku svoje pôsobenie pre ŠTB odmietal:  "V ŠTB som nikdy nebol spolupracovník ani pracovník. Pracoval som v zahraničnej službe ako zamestnanec ministerstva zahraničných vecí. V každom štáte bola, je a bude rozviedka jej súčasťou," tvrdil. Avšak po prvom zverejnení spisov ŠTB zmenil svoj názor: "Je nepísaným pravidlom, že o pôsobení v zahraničnej službe sa verejne nikdy nehovorí. Pre mňa je to už vzdialená a uzatvorená minulosť," povedal Široký. Veru, aj s takýmto človekom je spolčený pán premiér Robert Fico. Či chápem, prečo ? Samozrejme, pre oboch je to veľmi výhodné. Ale, že to nevadí voličom Smeru, nepochopím nikdy ...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?