Polroka som hľadal chuť, aby som reagoval na tento výrok pani poslankyne, no odvtedy sa situácia vyvinula a vôbec nie v prospech občana. Týmto výrokom sa dostávame k podstate všetkých problémov plynúcich z netransparentnosti komunálnej politiky. Podobný štýl argumentácie sa stal hitom roka 2011, keď politici museli hájiť svoje najhlúpejšie rozhodnutia - avšak mysliac si, že keď sa podobne hlúpo rozhodli všetci naokolo, tak v podstate ide o dobré a prospešné kroky. Spomeňme si premiérku Radičovú. Tá obhajovala pád vlády pre nezmyselný euroval týmito slovami: "To chceme vážne povedať, že 16 parlamentov jednotlivých štátov sú hlupáci?". Aby som to uviedol na správnu mieru: vôbec si nemyslím, že poslanci v 44 zastupiteľstvách na Záhorí a Kopaniciach sú nevedomí sprostí ľudia, takisto, ani poslanci v 17tich parlamentoch krajín eurozóny (už aj vrátane Slovenska) nie sú hlupáci. Som presvedčení, že všetci títo ľudia sú si o nesprávnosti a škodlivosti svojich krokov vedomí. V oboch prípadoch mi však ich celé politické pôsobenie pripomína tú detskú hru s prehadzovaním si bomby (v podobe lopty), kde jediným zmyslom je, aby bomba nevybuchla v mojich rukách. Skrátene: "Po mne potopa, hlavne, že to nie je na mňa".
V súčasnosti je populárne nadávať na demokraciu - ako nefunguje; ako to tu politici so svojimi kumpánmi rozkrádajú; ako sa na voličov myslí len pred voľbami a potom sa na nich kašle, atď.. Ja som sa už mnohokrát presvedčil, že to nie je celkom pravda. Najmä vo veľkej politike sa mnohým svinstvám podarilo zabrániť vďaka verejnej kontrole. Tú majú v rukách média, ako strážcovia demokracie. Vďaka ním sa prišlo na kauzu emisií, nástenkový tender, kauzu Tipos, na Počiatkove víkendové jachtovanie, tunel v tuneli - Branisko, platinové sitká, financovanie SDKÚ, na Ficovu schopnosť zohnať 75 miliónov vlastnou hlavou, na kauzu Gorila... Všetky tieto svinstvá by dopadli mnohonásobne horšie, keby o nich neboli média informovali. Politici ich síce mohli dotiahnuť do úspešného konca, ale tu narážame na fakt z jedného známeho vtipu: "Kravy sa množia telením a voly sa množia volením". Čiže, existuje tu isté memento, že ak politici budú kradnúť vo veľkom, očividne a bezostišne, tak nemusia byť v ďalšom období zvolení a prídu tak okrem možnosti ďalej hýbať nitkami aj o teplé miestečko v parlamente a sociálne istoty v podobe slušného platu. Preto politici vo veľkej politike musia občas spraviť pre svoj milovaný národ aj niečo pozitívne, čím si získajú jeho priazeň a teda aj hlasy. A keď aj pomyslia na kradnutie, musia mať na mysli, že na nich striehne strážny pes demokracie v podobe médií (ktoré sledujú milióny voličov).
Konečne sa dostávame k jadru problému - to všetko pekné, čo som napísal o demokracii a jej strážnych psoch v predošlom odstavci vôbec, ale vôbec neplatí v komunálnej politike. Dôvod je jasný - neexistujú nezávislé média. Nie že by po nich nebol dopyt, ale vezmime si napr. print, teda noviny. Tie nemôžu žiť len z priazne ich čitateľov a teda z toho, čo zaplatíte v stánku. Tieto peniaze tvoria len približne 25% príjmov printových médií. Zostatok ide z príjmov za reklamu zo strany inzerentov a ako to už v komunálnej politike býva - tí sú väčšinou spriaznení s primátorom a jeho verným zastupiteľstvom. To znamená, že keby sa tieto média pokúsili hrať sa na strážnych psov demokracie a kritizovať súčasnú vrchnosť v meste, tak by sa firmy báli inzerovať v takomto médiu, keďže by im primátor neulial nejaký ten kšeftík. Ak existujú tzv. mestské média, t.z. platené z mestského rozpočtu, tak človek nevie, či sa má na ich obsahom smiať a či plakať, lebo každá jedna dokrútka v TV, či každá jedna strana v novinách ospevuje primátora čoby majstra sveta v práci pre občana. Jediní, kto môže strážiť demokraciu v komunále sú občianski aktivisti. Avšak, aj to je večný problém. Platí vzorec: "Čím menšie mesto, tým menší počet aktivistov a tým menšia verejná kontrola". V Senici žije niečo viac ako 20 000 duší. Z toho všetkého sa našli asi len 5-6ti občianski aktivisti, ktorí dozerajú primátorovi a zastupiteľstvu na prsty. Podľa mojich výpočtov 62% Slovákov žije v mestách a obciach menších ako je Senica. O nich sa môžeme nazdávať, že sú takmer bez verejnej kontroly a teda tamojší komunálni politici môžu vyvádzať všakovaké svinstvá, bez povšimnutia voličskej verejnosti.
Čiže, na záver pani Wágnerovej odpoviem: Nie, poslanci v 44 obciach, ktoré predali akcie BVS, nie sú nevedomí sprostí ľudia. Títo ľudia si sú až príliš dobre vedomí, o čo ide a o nezištnosti ich konania silno pochybujem. Avšak, výnimočne im hrá do karát, že v nevedomosti ostanú ich voliči, ktorí sa nedozvedia, akú špinavosť ste na nich pripravili. A urobíte to znova, ak budete mať tú príležitosť a tu vám treba vziať. Riešením je zobrať primátorom možnosť robiť si v mestských médiách promo za peniaze daňových poplatníkov a na oplátku, vytvorenie príležitosti zo strany štátu pre vznik seriózneho občianskeho aktivizmu a nezávislých regionálnych médii, ako je tomu v zahraničí.
Komunálna politika potrebuje zmenu. A ak nie je schopná sa zmeniť zvnútra, tak ju zmeňme zvonku!
