V niektorých otázkach to je so Slovenskom ťažké, keďže zásadné zmeny v spoločnosti nastávajú výrazne pomaly. Keď ide o našich homosexuálov, tak ich vnímanie väčšinovou verejnosťou sa síce posúva smerom k Západu, avšak len slimačím tempom a tak mentálne ostávame v bolševickom Česko-Slovensku, kde bola táto menšina programovo utláčaná. Malý závan minulosti som pocítil pri sledovaní amerického oskarového filmu Philadelphia z roku, kde hlavnú rolu homosexuála nakazeného AIDS stvárnil Tom Hanks. Film, ktorého dej sa odohráva v roku 1987, bol prelomovou snímkou v ponímaní homosexuálnej menšiny v americkej spoločnosti. Závan americkej 25-ročnej minulosti na mňa pôsobil, ako ťažká slovenská súčasnosť. Český dabing pochádzal z roku premiéry filmu (1993) a tak niektoré detaily pôsobili skôr humorne, napr. som si spomenul, že v tých rokoch sa slovo gay vyslovovalo ako "gáj". Odvtedy sme sa niekam posunuli a ľudia na Slovensku už poznajú správnu výslovnosť tohto anglického termínu, avšak to je žalostne málo, keď si to porovnám s Českou republikou, kde výrazná osveta prebehla už v 90. rokoch. Čím to je, že na Slovensku sa homosexualita stále považuje za niečo zvrhlé? pokračovanie článku
Za najpravdepodobnejší povolebný vývoj sa vo všeobecnosti považuje vytvorenie koalície Smeru s KDH. V podstate hneď po páde dosluhujúcej vlády v októbri minulého roku sa začalo hovoriť o tom, že vytvorenie pravo-ľavej vlády prestane byť tabu. Avšak, takisto sa predpokladá, že takýto zväzok (hociktorej) malej pravicovej strany s veľkým Smerom by túto stranu politicky zničilo. Jedine, že by si našla nejakú dostatočne silnú zámienku... Pre kresťanských demokratov je otázka ochrany života (a teda zákazu interrupcií) fundamentálnou témou, s ktorou pravidelne operujú vo vhodných chvíľach (keď klesajú preferencie). Keby sa tento návrh zákona nachádzal v programovom vyhlásení vlády, tak by mohlo KDH dostatočne ospravedlniť povolebnú spoluprácu so Smerom (darmo môže predseda Figeľ hovoriť, že "socialistická politika nikdy nefungovala, nikdy"). Koniec koncov, Robert Fico ponúkal KDH zákaz interrupcií už po voľbách v roku 2010 - spolu s postom premiéra a polovicou ministerských kresiel. Otázne je, či bude rovnako veľkorysý aj po voľbách, ktoré sa konajú túto sobotu, lebo KDH bude predsa len v inej vyjednávacej pozícii. pokračovanie článku
Minulý týždeň v pondelok, t.j. 13. februára sa v senickom Dome kultúry konal predvolebný míting strany Smer-SD. Okrem dvoch najpopulárnejších členov strany - predsedu Fica a podpredsedu Kaliňáka sa na mítingu zúčastnila senická podnikateľská smotánka, regionálni lídri a ten najpovolanejší - primátor Parízek. Keďže Ľ. Parízek sa tešil podpore strany Smer v komunálnych voľbách 2010, jeho tohtoročné revanšovanie sa nie je ničím prekvapivým a dlho (10 dní) mi nestálo za reakciu. Avšak, najnovšie správy o finančnej situácii mesta tragikomicky zapadajú do predvolebnej rétoriky Smeru: "Ľudia si zaslúžia istoty". Reálnou vizitkou 4-ročnej vlády Smeru bol historický prepad slovenskej ekonomiky, rekordný deficit a rekordné tempo rastu štátneho dlhu. Istotou posledných funkčných období Ľ. Parízka je rozpredávanie bonitného majetku mesta (akcie BVS), rekordná zadlženosť mesta a strata v hospodárení mesta za ostatné 2 roky. pokračovanie článku
V nedeľu v pravé poludnie som si so záujmom pozrel televíznu debatu Jozefa Kollára s Ivanom Miklošom. Prevažnú väčšinu času som nedokázal veriť vlastným ušiam, čo za rétorické zvraty druhý menovaný diskutér stvára. Ivan Mikloš bol pravicovou verejnosťou dlhoročne považovaný za ekonomického fachmana a vďaka tomu mu boli odpustené mnohé morálne pochybenia z minulosti, na rozdiel od jeho straníckeho bossa. Avšak v nedeľu sa Mikloš skutočne blysol - proti J. Kollárovi nepoužil jediný vecný argument. Navyše sa snažil divákov presvedčiť, že SaS je zodpovedná za rozvrat pravice a pád vlády, čomu už ani malé deti neveria - skutočným vinníkom za pád vlády je Dzurinda, ktorému Mikloš tvrdohlavo kryje chrbát. No obaja nemusia strácať hlavu, tento týždeň sa naplno vyfarbil ďalší rozvracač pravice. Obyčajný (či skôr jednoduchý?) Igor. pokračovanie článku
V ostatnom období sa mnoho mojich známych aj neznámych dozvedelo, že sa hlásim k liberalizmu. Na väčšine z nich je vidieť zmätenie, keďže v oblasti náuky o spoločnosti, občianskej výchovy, či politickej gramotnosti tu bol 41 rokov presadzovaný jediný ideologický smer a ostatných 22 rokov sa osveta v tejto oblasti nezlepšila, aspoň nie na úrovni základných a stredných škôl. Preto sa nemožno diviť, že základný obraz v našej spoločnosti je asi taký, že liberáli - to sú tí, čo sú "za trávu a gayov". Existuje mnoho odnoží liberalizmu (často protichodných), avšak ani jedna nestojí a nepadá na týchto dvoch témach. Mnoho mojich známych (najmä mladých ľudí, angažujúcich sa v mládežníckych organizáciách) sa hlási k libertarianizmu, ktorý prežíva v súčasnej dobe ideologické znovuzrodenie, vzhľadom na momentálnu situáciu, keď sa EÚ a zmieta v dlhovom srabe. Libertariáni sa hlásia k myšlienke minimálneho štátu, v radikálnejšej forme (anarchokapitalisti) k myšlienke žiadneho štátu Svet podľa nich by vyzeral asi takto - žiadna autorita v podobe vlády, žiadna verejná doprava, žiadne štátne školstvo, jedine súkromná polícia a armáda, atď.. Je niečo také vôbec realizovateľné? pokračovanie článku
Asi pred každými parlamentnými voľbami si získa pozornosť a priazeň voličov nejaká nová strana, ktorá ťaží zo znechutenia ľudí politikou a zakladá si na revolte proti systému (minule to bola Paliho kapurková, či zelená SDĽ, teraz máme takisto dve nové strany). Politika takých strán sa zvykne nazývať aj nepolitikou - strana si ide prostým spôsobom proti prúdu a skôr ako o volebný program ide o hru na city občanov. Ak sa však popri emóciách nájde miesto aj na aký taký volebný program, ide skôr o prúser. O motívoch založenia dvoch straníckych hitov týchto volieb sa dá špekulovať, či v prípade hnutia 99% ide naozaj o snahu ubrať hlasy iným stranám (alebo či ide o biznis projekt Ivana Weissa), alebo či chce trestne stíhaná Nora Mojsejová len získať trestnoprávnu imunitu. Je mi srdečne jedno, prečo tieto strany vznikli - ak sa nedostanú do parlamentu. Avšak, ak by sa 10. marca z nevysvetliteľných príčin zbláznilo 5% národa a jedna z týchto srandastrán by sa naozaj dostala do Národnej rady, znamenalo by to tragédiu pre našu krajinu, lebo by prišiel na radu najnezmyselnejší bod programu oboch strán - zvýšenie minimálnej mzdy (na 600 €). pokračovanie článku
Nasledujúci text pochádza z mája 2010, keď sme sa rozhodli ako traja 21-roční mladíci vydať jediné číslo časopisu Demokrat, ktorého úlohou bolo otvoriť oči našim rovesníkom a zvrátiť tak nepriaznivý vývoj preferencií pred voľbami. Nenamýšľame si, že sa tak stalo vďaka nám, keďže náš časopis vyšiel iba v pár stovkách výtlačkoch a navyše nebol publikovaný na internete. Preto som sa dnešným dňom rozhodol prevetrať svoj starý text, ktorý je stále aktuálny, keďže spojenectvo medzi Širokým a Ficom nezmizlo a reálne hrozí, že sa po voľbách 10. marca opäť dostanú obaja páni k možnosti ťahať za nitky. Jedna vec sa naoko zmenila - Široký už neovláda slovenský hokej, aspoň nie pod svojim menom. Avšak stále tu existujú rôzni mecenáši strán, ktorí sa môžu bezBrhelo naŠiroko priKmotriť na našu dojnú kravičku, či uTkať sťa by superMann chytrý plán, až sa nám budú z toho Poóry otvárať. Na Haščáka mi žiaden slovný zvrat nenapadá... pokračovanie článku
30. júna 2011 sa konalo zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Senici, kde vrcholila kauza predaja senických akcií BVS za smiešnych 476 tisíc. €, čo bola asi len 20-tina reálnej hodnoty. Túto tému sme my, občianski aktivisti, živili niekoľko mesiacov, ale práve toto zastupiteľstvo malo byť vrcholným predstavením arogancie moci. Hlavnou témou bol protest okresnej prokurátorky, ktorá tento predaj označila za nezákonný. Poslanci samozrejme tomuto protestu nevyhoveli a z ich úst padali najabsurdnejšie argumenty. Pani poslankyňa Wágnerová riekla: "44 obcí predalo za obdobnú cenu tieto akcie. Ja sa pýtam: Kto má právo obviňovať týchto ľudí, že robia špinavé kšefty. To boli všetko nevedomí sprostí ľudia?!" pokračovanie článku
Gró tohto článku bude tvoriť moja diskusia s priateľmi na Facebooku, ktorú týmto spôsobom predstavujem širšej verejnosti. Avšak, najprv odbočím. Minulý týždeň som sa zúčastnil pravidelného večierku, určeného pre členov a sympatizantov mládežníckych pravicových organizácií. Keďže boli prítomní takmer výlučne voliči odstupujúcej vlády, atmosférou večierku sa nieslo sklamanie z aktuálneho politického diania. Treba poznamenať, že zúčastnení boli voliči viacerých pravicových strán - ktoré sa v aktuálnych dňoch dostávajú do sporu a preto som sám nevedel, či mám ostrú diskusiu očakávať aj od tohto stretnutia. Realita moje obavy vyvrátila, keďže názor na najpálčivejšiu tému ostatných mesiacov - euroval mali takmer všetci rovnaký a preto mnohí neskrývali rozčarovanie z postoja ich materských strán. Keďže viacerí pravicoví mládežníci sú zároveň aj straníkmi, frustrácia z počínania ich lídra sa ich priamo dotýkala. Mnohí svoju pôvodnú stranu opustili. Avšak, mnohí sa rozhodli držať stranícku líniu a slepo nasledovať lídra. Nielen o tých bude tento článok. pokračovanie článku
Včera, na pravé poludnie, sa na oficiálnej stránke Mesta Senica objavil text primátora Parízka, v ktorom vyjadruje pobúrenie nad letákmi občianskych aktivistov vzťahujúcich sa k predaju akcií BVS a takisto k protestu prokuratúry, ktorá tento predaj označila za protizákonný. Bola by to celkom bezvýznamná správa, keby ostala len na mestskom portáli, avšak dnes o pobúrení primátora informovala aj internetová stránka denníka SME, kde sa tento článok dostal na titulnú stranu. pokračovanie článku
Na Slovensku je v ostatnej dobe v móde byť hrdý na svoju vlasť, na svoju domovinu, na svoju rodnú hrudu. Je v móde si švacnúť štátnu vlajku na stenu - takú veľkú čo to dá, je v móde držať sa za srdce pri tónoch štátnej hymny, čo sa nesmie zaobísť bez sĺz v očiach. Je v móde sa strieskať každý víkend - v mene národa. Niet sa čo diviť, že národ, tak hrdý na svoju zvrchovanosť, bude za svoju identitu bojovať stoj čo stoj. Niet sa čo čudovať, že tento národ sa búri, keď sa mu siahne na hokej (synonymum pre jeho národnú hrdosť). V ostatných týždňoch srdcom i dušou slovenského hokejového fanúšika lomcovala správa, že sa ktosi opovážil sprzniť hokejové majstrovstvá (manifest našej národnej hrdosti) anglickou (!!!) hymnou. Národne uvedomelí fanúšikovia sa búrili, že táto hymna je zlá - nielen pre anglický jazyk, ale aj preto, že nie je rocková a tak dostatočne nedemonštruje historickú hrmotnosť nášho mnohovekého národa. Fanúšikovia horlia za pravú hymnu slovenské hokeja - Nech bože dá, ktorá by nás náležite reprezentovala pred celým svetom, ktorý by len závistlivo pozeral s otvorenými ústami, ako tu vieme pod Tatrou, Matrou i Fatrou búšiť do bicích. pokračovanie článku
Beňa, Wágnerová, Béreš, Švec, Pastucha, Blaško, Timeková, Hutta, Krajčovič, Mikula, Gembeš, Miča, Krajči, Kaščák, Krčmáriková. To sú mená poslancov, ktorí odklepli návrh primátora Parízka na predaj senických akcií BVS a vďaka ktorým môžeme hovoriť o týchto akciách v minulom čase. Bol to náročný týždeň, plný emócií. V pondelok sa uskutočnila televízna debata, v utorok verejné zhromaždenie obyvateľov mesta a vo štvrtok pokračovalo prerušené Mestské zastupiteľstvo. Ostatný týždeň popíšem v tomto článku retrospektívne a tak začnem včerajším zastupiteľstvom, keďže malo možnosť sa ho zúčastniť najmenej ľudí z verejnosti. pokračovanie článku
Včera, t.j. štvrtok 10. februára, sa uskutočnilo 1. riadne zasadanie Mestského zastupiteľstva Senica, s ktorým bol spojený aj protest občianskych aktivistov. Tí pôvodne nesúhlasili s predajom akcií Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, avšak dva dni pred zastupiteľstvom vyplával na povrch najnovší počin vedenia mesta - zmluvy so spoločnosťou Plast energy, ktorá má (a aj bude) v Senici recyklovať plastové fľaše, či obdobné materiály. O proteste bola prostredníctvom Facebooku informovaná vyše tisícka ľudí, sedemtisíc letákov bolo roznesených do schránok po celej Senici. Nakoniec sa protestu zúčastnilo cca 60 ľudí - bolo by sa ich zúčastnilo aj viac, ale viacerí dostali mylnú informáciu, že majú prísť pred budovu MsÚ, pričom dejiskom protestu bola priamo veľká zasadačka vnútri MsÚ, kde sa zastupiteľstvo konalo. Keďže na Facebooku som na to zabudol - týmto článkom ďakujem všetkým zúčastneným, najmä tým, ktorí vydržali dokonca, ale nečudujem sa ani tým ľuďom, čo po polovici zastupiteľstva odišli. pokračovanie článku
Dňa 10. februára 2011, t.j. budúci štvrtok sa uskutoční protestná akcia občanov mesta Senica proti predaju 238 181 akcií Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) mestu Skalica. Občania sa takisto budú snažiť apelovať na svojich poslancov (na poslancov za ich obvod), aby na zasadnutí Mestského zastupiteľstva, ktoré sa koná v ten deň, hlasovali proti tomuto predaju. Mesto Senica je neskutočne zadlžené (pred novembrovými komunálnymi voľbami sa brali úvery na hlúposti, ako Dračie lode) a jedinou možnosťou ako zvýšiť príjmovú časť mestského rozpočtu je predaj majetku. Z toho dôvodu sa zdá, že predaj akcií BVS je rozumná a v podstate nevyhnutná záležitosť, avšak nie za okolností, keď si mesto za ne pýta 476 tisíc eur, a trhová hodnota akcií je vyše 12 miliónov eur !!! (podľa časopisu .týždeň je celková hodnota Bratislavskej vodárenskej spoločnosti 430 miliónov eur, z čoho je vypočítaný vlastnícky podiel Senice). pokračovanie článku
Na Facebooku som ľuďom sľúbil, že v stredu večer napíšem posledný článok k voľbám. Lebo vo štvrtok ráno začína moratórium (aj na blogu SME). Určite som vopred nemal v hlave text článku, ktorý práve čítate. Ani jeden z mojich troch príspevkov k voľbám v Senici nebol samoúčelný, že hurá, idem komentovať politiku, lebo sa mi chce. Bral som to ako občiansku iniciatívu, že ja musím povedať niečo, o čom vedia mnohí, len to nechcú povedať nahlas (alebo sa to boja povedať). Práve strach bol najčastejšia emócia, ktorú som postrehol v súvislosti so senickými voľbami. Keď som založil na Facebooku skupinu "Nevolím Ľubomíra Parízka za primátora mesta Senice", za prvý týždeň sa mi tam pridalo pár ľudí. Ostatní mi písali podporné maily, avšak do skupiny sa nepridali ... Lebo nechceli byť na očiach ... Postupom času, keď sa skupina plnila, tak sa začali pridávať aj ďalší, lebo medzi stovkou ľudí už nie sú takí viditeľní, ako medzi desiatkou (teraz je to už utešená štvorstovka). A keď som začal hovoriť nahlas ja, tak začali hovoriť aj ostatní. pokračovanie článku
Ostatných 12 rokov Seničania veľký záujem o komunálne voľby nemali, pred štyrmi rokmi bola volebná účasť v našom meste okolo 30 %, pričom celoslovenský priemer sa pohybuje okolo 50%. Nemožno sa čudovať, víťaz bol v ostatných troch prípadoch vopred jasný (vyhral pán Ľubomír Parízek), ale nikoho to neprekvapilo, keďže ani v jednom prípade proti nemu nestál kandidát s reálnou šancou na úspech. Navyše, pán Parízek kandidoval s podporou pravice, aj Smeru, k čomu pridal rúško nezávislosti. Z toho vyplýva, že komunálne voľby v Senici nudili. Avšak ľudia, ktorí sú ešte namlsaní predvolebným súbojom z júnových parlamentných volieb a niečo podobné postrádajú aj v Senici, si prídu 27. novembra na svoje. pokračovanie článku
Včera, v piatok 12. novembra, dva týždne pred komunálnymi voľbami, sa uskutočnilo Stretnutie kandidátov na primátora Senice s občanmi, alebo ak chcete, "okrúhly stôl". Išlo o prvú akciu tohto charakteru na území Senice (veď v predošlých voľbách bol víťaz vždy vopred jasný), v okolitých mestách to má vraj dlhšiu tradíciu. pokračovanie článku
Primátorom Senice je už 12 rokov Ľubomír Parízek a v predošlých dvoch voľbách bez problémov obhájil svoj post, keď navyše kandidoval so širokou politickou podporou. Avšak, tieto voľby (27. november) budú oveľa zaujímavejšie, keďže súčasný primátor stratil podporu pravicových strán a kandiduje ako nezávislý s podporou strany Smer. Jeho najsilnejším protikandidátom je Ing. Pavol Kalman, kandidát SDKÚ-DS, SaS a KDH, ktorý prijal moje pozvanie na rozhovor. pokračovanie článku
Dnešná tragédia, ktorá sa udiala v Devínskej Novej Vsi ma šokovala. Keď som doobeda náhodne listoval na stránke SME.sk, a tam som našiel výzvu redakcie, ktorá vtedy na ešte len údajnu prestrelku reagovala výzvou pre čitateľov o bližšie informácie, tak som si najprv myslel, že to je nejaký kačica. To bolo okolo 10:00. Nasledujúca hodina, keď bola táto úvodná správa postupne aktualizovaná, dávala pôvodnému zhrozeniu za pravdu a postupne sme sa dozvedali o stratách na životoch. To bol šok. Ale zďaleka nie najväčší, ktorý som tento deň zažil. pokračovanie článku
Začiatkom tohto mesiaca som urobil rozhovor s ekonómom Jánom Oravcom, ktorý je prezidentom Združenia podnikateľov Slovenska a takisto je aj prezidentom Nadácie F.A. Hayeka. Rozhovor som robil ako súčasť výskumu mojej bakalárskej práce. Tá bola spracovaná na tému Vplyv reforiem a hospodárskej krízy na hospodársky rast Slovenskej republiky. V rozhovore ma zaujímal najmä dopad reforiem a krízy na slovenské podnikateľské prostredie. pokračovanie článku
338945712 / aktuálne: 
